Niagara Falls

Waw, waw, waw.... I liked them......

Prišli sme tam večer, ubytovali sme sa v hoteli a išli pozrieť vodopády....

To keby ste videli, žiadna romantika v strede prírody..... len mesto ktoré vyzerá ako Las Vegas.... samé domy hrôzy a voskové múzeá a lákače na utrácanie peňazí po ceste k vodopádom a potom naraz z toho vylezieš a vidíš dva prírodné vodopády.

Boli sme bližšie k Americkým vodopádom a Kanadská Horseshoe bola vzadu. A tak som si povedala waw americké sú krajšie než Kanadské..... ale keď sme sa blížili ku kanadským.....no naozaj sú oveľa väčšie ako americké a stočené do podkovy.... a tá sila ..... no paráda... Elektrizovali nám vlasy....bolo to srandovné.....

Inak nejaké info..... každú minútu cez ne pretečie viac ako 540 milionov galónov vody...

premiestnili sa za niekolko sto rokov o 11 km, lebo voda vymiela stále cestu dalej a dalej po rieke. Za 10 rokov sa dnes posúvajú o 30 cm.

Zostali sme tam na nočnú farebnú show.... a pozreli si čo budeme na druhý deň robiť.

Ráno sme si kúpili adventure passes, kde bol vstup na loď, ktorá ide pod vodopády známa ako Maid of the Mist, potom tam bola zahrnutá cesta pod vodopády v tuneloch vykopané pod vodopádmi. V každom sme dostali pláštenky....bolo to srandovné....

Potom sme dostali k tomu vstup na White water walk..... je to kúsok dalej po toku rieky, kde sú také prúdy, že skočiť tam by bolo posledné čo by si urobil v tvojom živote.

Bolo to nádherné a každému odporúčam.....

Potom sme išli do Sarnie, kde sme prespali a na další deň vydali na cestu do Elka čo bolo 1300km. Dostali sme sa do zápchy v Chicagu a tak sme si to trošku prezreli z dialnice a prišli do Elka o pol jednej v noci....

Cesta do USA II.

OTTAWA

Dorazili sme tam k dalším ľudom, ktorých sme v živote nevideli. V ten istý večer ešte z Montreálu. Našli sme to rýchlo. Starý pán bol veľmi milý a zobral nás na večernú prehliadku mestom so svojím autom. Skoro mi spadla sánka, nádherné mesto. Tečie tu tiež rieka St. Lawrence a je tu neuveriteľné množstvo zelene. Plno parkov, super možnosti na bicykel a korčule, veľa lesov rovno v strede mesta. Keby som sa mala prestahovať do Kanady a do mesta, tak si vyberiem Ottawu.

Historické centrum je tiež prekrásne. Starý pán nám ukázal a porozprával veľa vecí, ktoré by sme sa inak nedozvedeli. Ukázal nám kde býva prime minister.... bolo tam plno policajtov.. Potom záhrady a dom kde chodí anglická královna keď je v Kanade.

Najkrajšia budova je v Ottawe parlament. Má 3 krídla - západné, východné a hlavné krídlo. Majú vybudovaný kanál cez mesto, ktorý zamŕza každú zimu a chodia sa tam všetci ludia korčulovať cooooool....

Po Ottawe sme zvolili smer Oshawa, kde sme aj prespali u tetinej kamarátky.

Odtial sme si to na druhý deň namierili do Toronta. Náš ciel bol CN Tower.

TORONTO

Auto sme nechali v nákupnom stredisku a išli do centra autom. CN Tower vidíte z daleka, dokonca aj z druhého kraja Ontarijského jazera.

Zaplatili sme si iba do časti s presklenou podlahou a do pozorovacej veže. Do vyššie položenej pozorovateľne je mrhanie peňazí.

Presklenná podlaha bola srandovná, bolo to len čast podlahy so sklom a ísť na to chcelo veľkú odvahu. Teta sa na to neodvážila, ale my hej aspoň kvôli fotkám. Ale pozerať sa dlhšie dole neodporúčam. Začne Vám to zvierať žalúdok..... fuj....

Pod CN Tower je veľká športová hala kde hrajú blue jays baseball.

Odtiaľ sme si to namierili na NIAGARA FALLS, waw dve veľké krásne veci v jednom dni.

Cesta do USA I.

Opäť sa hlásim po 10 dňoch.

Sme už druhý deň v Elku v štáte Minnesota, blízko Mesta Mineapolis. Je tu nádherne. Bratranec má veľký dom, krásnu záhradu v prírode, bazén. A zajtra teda 21.6. ideme skúsiť vodné lyže.

Vrátim sa k ceste. Tá trvala 6 dní. Prvý deň sme vyrazili o 6,00 a išli 780km do Quebecu. V Kanade je super, že pri každom vstupe do novej provincie majú informačné centrá, kde ti poradia všetko, dajú informačné materiály a zadarmo mapy. Super vec, ale v USA to nemajú.

V Quebecu sme prišli rovno do historického centra autom a zaparkovali pod najväčšou historickou budovou, čo sme zistili až neskôr. Parkovisko nás stálo 4doláre na pol hodinu. Presnejšie sme stáli pod Chateau de Frontenac.

Preteká cez mesto rieka St. Laurence, tečie skoro cez celú Provinciu Quebec. Tak isto cez mesto Montreal.

Od Chateau de Frontenac sme išli po nábreží k Citadele. Bola to pevnosť na obranu mesta a je tam vybudovaná cesta s 300 schodmi.

Pred nejakou sochou sme videli, že sa fotografovali nejaký vojaci, alebo letci, tak som ich odfotila, bolo to pekne.

Po Quebecu sme rýchlo išli smer Montreal. Mali sme tam zabezpečené prenocovanie u ľudí, ktorých sme v živote nevideli. A najhoršie bývali v novo postavenom dome a na novej ulici, takže v GPS nebola. Prišli sme tam o pol desiatej večer. V náš prospech hralo to, že sa zmenil čas o hodinu, inak by sme tam prišli o pol jedenástej.

MONTREAL

Mesto mrakodrapov, ako každé velké v Kanade. Boli sme prekvapený, že sme našli pekné historické budovy a centrum mesta bolo tiež veľmi pekné.

Zaparkovali sme blízko metra, a išli do centra metrom.

Pozreli sme si starý prístav, kde sme objavili loď BluenoseII. Možno si na ňu pamätáte, mali sme ju vidieť v Novej Scotii, ale nám odplávala na túru po Kanade a tu sme ju stretli.

Je vyobrazená na 10centovke kanadského doláru.

Čo je tu vidieť je Chrám Notre dame, oproti tomu historické námestie a stará banka, a hneď u toho novodobé mrakodrapy. Najviac sa mi páčili 3 budovy súdnictva.

Sranda bola, že sme tam stretli rodinku hovoriacu po slovensky. Sme sa prihovorili a poradili nám ísť do parku na nejaký Hill v strede MOntrealu, ale už sa nám nechcelo a aj tak by sme videli iba mrakodrapy odtial.

V Quebecu sme tiež stretli jedného Slováka. Normálne si musíme dávať pozor čo hovoríme. Slováci sú na každom rohu.