sobota 21. júna 2008

Cesta do USA I.


Opäť sa hlásim po 10 dňoch.

Sme už druhý deň v Elku v štáte Minnesota, blízko Mesta Mineapolis. Je tu nádherne. Bratranec má veľký dom, krásnu záhradu v prírode, bazén. A zajtra teda 21.6. ideme skúsiť vodné lyže.

Vrátim sa k ceste. Tá trvala 6 dní. Prvý deň sme vyrazili o 6,00 a išli 780km do Quebecu. V Kanade je super, že pri každom vstupe do novej provincie majú informačné centrá, kde ti poradia všetko, dajú informačné materiály a zadarmo mapy. Super vec, ale v USA to nemajú.

V Quebecu sme prišli rovno do historického centra autom a zaparkovali pod najväčšou historickou budovou, čo sme zistili až neskôr. Parkovisko nás stálo 4doláre na pol hodinu. Presnejšie sme stáli pod Chateau de Frontenac.

Preteká cez mesto rieka St. Laurence, tečie skoro cez celú Provinciu Quebec. Tak isto cez mesto Montreal.


Od Chateau de Frontenac sme išli po nábreží k Citadele. Bola to pevnosť na obranu mesta a je tam vybudovaná cesta s 300 schodmi.

Pred nejakou sochou sme videli, že sa fotografovali nejaký vojaci, alebo letci, tak som ich odfotila, bolo to pekne.

Po Quebecu sme rýchlo išli smer Montreal. Mali sme tam zabezpečené prenocovanie u ľudí, ktorých sme v živote nevideli. A najhoršie bývali v novo postavenom dome a na novej ulici, takže v GPS nebola. Prišli sme tam o pol desiatej večer. V náš prospech hralo to, že sa zmenil čas o hodinu, inak by sme tam prišli o pol jedenástej.

MONTREAL
Mesto mrakodrapov, ako každé velké v Kanade. Boli sme prekvapený, že sme našli pekné historické budovy a centrum mesta bolo tiež veľmi pekné.

Zaparkovali sme blízko metra, a išli do centra metrom.

Pozreli sme si starý prístav, kde sme objavili loď BluenoseII. Možno si na ňu pamätáte, mali sme ju vidieť v Novej Scotii, ale nám odplávala na túru po Kanade a tu sme ju stretli.

Je vyobrazená na 10centovke kanadského doláru.

Čo je tu vidieť je Chrám Notre dame, oproti tomu historické námestie a stará banka, a hneď u toho novodobé mrakodrapy. Najviac sa mi páčili 3 budovy súdnictva.

Sranda bola, že sme tam stretli rodinku hovoriacu po slovensky. Sme sa prihovorili a poradili nám ísť do parku na nejaký Hill v strede MOntrealu, ale už sa nám nechcelo a aj tak by sme videli iba mrakodrapy odtial.

V Quebecu sme tiež stretli jedného Slováka. Normálne si musíme dávať pozor čo hovoríme. Slováci sú na každom rohu.

Žiadne komentáre: